Bývate alebo pracujete v zahraničí? Daňový domicil alebo kde platiť dane

V súčasnosti už nie sú dlhší pobyt ani práca v zahraničí výnimočné. Tieto osoby vycestujú do inej krajiny pre lepší sociálny systém, lepšie zdanenie, prípadne aj rodinných alebo iných dôvodov. V tejto súvislosti však treba riešiť aj ďalšie otázky ako napríklad, ktorom štáte platiť dane.

V prvom rade nemožno zabúdať na to, že daňová rezidencia a štátne občianstvo sú pojmy s odlišnými významami. Občianstvo hovorí o občianskej príslušnosti, možno ho charakterizovať ako trvalý právny vzťah medzi fyzickou osobou a konkrétnym štátom. Z uvedeného vzťahu vyplývajú práva a povinnosti tak pre občana, ako aj pre štát.

Daňová rezidencia určuje, v ktorom štáte podlieha daňovník zdaneniu zo svojich celosvetových príjmov. Daňový rezident zdaňuje celosvetové príjmy, zatiaľ čo daňový nerezident zdaňuje len príjmy plynúce zo zdrojov v danom štáte.

Daňovým rezidentom SR je podľa zákona o dani [§ 2 písm. f) zákona o dani z príjmov]. z príjmov daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti.

Podľa § 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov rezidentom SR (daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je fyzická osoba, ktorá má na tomto území trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, t.j. zdržiava sa na území SR aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach.

Za obvyklé zdržiavanie sa na našom území sa nepovažuje zdržiavanie sa len na účely štúdia alebo liečenia alebo prekračovanie hraníc do SR denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.

Daňovník môže byť považovaný za rezidenta v dvoch zmluvných štátoch naraz. Dochádza tak ku konfliktu daňovej rezidencie, na riešenie ktorého sa využíva päť kritérií v nasledovnom poradí:

• Stály byt – daňovník má vo vlastníctve, držbe alebo prenájme zariadený a udržiavaný byt, ktorý má stály charakter. Môže to byť byt alebo rodinný dom.
• Stredisko životných záujmov - je miesto, kde má človek silné ekonomické, rodinné a osobné väzby. Ide napríklad o rodinné vzťahy, zamestnanie, podnikanie, majetkové pomery, politické, kultúrne či ďalšie aktivity.
• Miesto, kde sa daňovník obvykle zdržiava, určuje hranica pobytu 183 dní za kalendárny rok. Ak sa daňovník zdržiava vo viacerých štátoch a ani v jednom nedosiahne túto dĺžku pobytu, rezidencia sa posudzuje podľa štátnej príslušnosti.
• Štátna príslušnosť – občianstvo.
• Vzájomná dohoda príslušných orgánov zmluvných štátov – zriedkavo sa vyskytne daňovník s občianstvom v oboch krajinách alebo bez občianstva ani v jednej z nich, vtedy sa rezidencia určí dohodou príslušných orgánov týchto štátov.

Príklady určenia daňovej rezidencie a platenia daní:

Otázka - Andrej je občan SR, pracuje v Česku a dlhodobo sa tu aj zdržiava. Žije tu s manželkou a deťmi v prenajatom byte. Na Slovensku vlastní byt a pravidelne sem cestuje dva razy za rok.

Keďže má Andrej stály byt v oboch štátoch a stredisko životných záujmov v Česku, je považovaný za daňového rezidenta Česka, kde zdaňuje svoj celosvetový príjem.


Otázka - Branislav je občan SR trvale žijúci na Slovensku, ale pracoval 6 týždňov ako sezónny pracovník v Česku.

Branislav je rezident SR, nakoľko práve tu spĺňa podmienky stáleho bytu. Príjem z Česka tam zdaní ako nerezident a tento príjem si zároveň uvedenie ako príjem zo zahraničia v daňovom priznaní na Slovensku.


Otázka - Cyril trvale žije na Slovensku. Pracuje z domu na IČO pre českú spoločnosť.

Cyril je daňvým rezidentom SR, kde spĺňa všetky podmienky, príjem preto daní na Slovensku. Príjem z ČR uvedie ako príjem zo živnosti, pretože pracujem na slovenské IČO.


Otázka - Filip je občan SR žijúci na Slovensku. Ale predal kryptomenu a s cieľom vyhnúť sa daňovej povinnosti sa na 3 mesiace presťahoval do Česka.

Filip spĺňa podmienky rezidenta SR, presťahovanie sa na 3 mesiace do Česka nemá vplyv na zdanenie príjmu z predaja kryptomien. Filip musí zdaniť svoje príjmy na SR.


Otázka - Daniel je občan SR, žije a vlastní byt na Slovensku. Podniká na Slovensku, niekedy prijme zákazky aj v Česku, kde je krátkodobo ubytovaný v ubytovni.

Daniel je rezidentom Slovenska, kde zdaňuje všetky svoje príjmy. Príjem z Česka uvedie v slovenskom daňovom priznaní ako príjem zo živnosti.


Otázka - Erik je občan SR podnikajúci v Česku, kde má aj svoju stálu prevádzkareň.

Príjem Erika sa zdaňuje v Česku, kde podniká a má tam aj stálu prevádzkareň; príjmy vzťahujúce sa k stálej prevádzkarni sa zdaňujú v krajine, kde sa táto prevádzkareň nachádza. Ale ako rezident SR Erik musí podať daňové priznanie na Slovensku, kde uvedie aj príjem z ČR, na ktorý sa uplatní metóda zápočtu.

Podobné príspevky:

Súhlas správcu dane pre založenie s.r.o.
Prečo (ne)platiť odvody z dividend?
Odpočítateľné položky 2022
Odpočítateľná položka 2021
Odpočítateľná položka 2020