Trestná zodpovednosť právnických osôb
Koncom minulého roka Národná rada SR schválila Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zákon nadobúda účinnosť dňa 01. 07. 2016.
Na rozdiel od doterajšej nepriamej trestnoprávnej zodpovednosti, tento zákon zavádza do nášho právneho systému priamu trestnú zodpovednosť pre právnické osoby. Trestná zodpovednosť právnických osôb sa bude vzťahovať na všetky druhy obchodných spoločností.
Trestná zodpovednosť právnických osôb sa nebude vzťahovať iba na:
Slovenskú republiku a jej orgány,
iné štáty a ich orgány,
medzinárodné organizácie,
obce a vyššie územné celky,
právnické osoby zriadené zákonom.
Jedným z dôvodov prijatia Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb bola kritika absencie úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách sa k úprave trestnej zodpovednosti právnických osôb zaviazala.
Ďalším z dôvodov prijatia Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo legislatívne sa priblížiť k ostatným členským štátom EÚ.
Za trestný čin sa považuje trestný čin, ktorý bol spáchaný v prospech právnickej osoby, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal:
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (konateľ s.r.o., člen predstavenstva a.s., komplementár k.s. atď.)
osoby vykonávajúce kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby (napríklad člen dozornej rady) a to aj keď nemajú vzťah k právnickej osobe,
iná osoba, ktorá má oprávnenie zastupovať právnickú osobu (napríklad prokurista) alebo za ňu rozhodovať (napríklad výkonný riaditeľ).
Zoznam trestných činov, za ktoré môže byť právnická osoba zodpovedná je uvedený v predmetnom ustanovení. Ide najmä o:
niektoré majetkové trestné činy,
trestné činy súvisiace s drogami a omamnými látkami,
korupčné trestné činy,
daňové trestné činy,
trestné činy obchodovania s ľuďmi,
neoprávnené zamestnávanie,
trestné činy týkajúce sa životného prostredia a iné trestné činy.
Najprísnejším trestom bude trest zrušenia právnickej osoby, ktorý súd uloží právnickej osobe so sídlo na území Slovenskej republiky, ak jej činnosť bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti.
Ďalšími trestami sú trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, peňažný trest, trest zákazu činnosti, trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov EÚ, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.
V prípade konkurzu alebo likvidácie spoločnosti zákon ustanovuje, že trestná zodpovednosť PO nezaniká vyhlásením konkurzu na takúto spoločnosť, jej vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy.
Podobné príspevky:
Už aj na Slovensku platí trestná zodpovednosť firiem
Chaos pri zmenách v Obchodnom registri